Kedy budem dosť?
Premazávam staré fotky v telefóne, sem tam sa usmejem, sem tam zastavím pri spomienke na situáciu, miesto, človeka. Z pár rokov starých prejdem do súčasnejších. Zastavím sa pri fotke z oslavy 40tky. Hľadím na ňu. Na to dievča v rifliach a lodičkách. Aká je pekná a štíhla. Zasmejem sa svojej úvahe. Pozerám totiž na seba. Presne si pamätám pocit, že nie som ešte dosť. Ešte trošku pocvičím, 2kila dole a už budem super. A viete čo? Bola som super a stále som aj so 6kilami navrch odvtedy. Pochopila som, že môj skutočný pocit prežívania nedeterminuje váha, účes či oblečenie. Je to moje vnímane seba a sveta, je to to ako dokážem na seba hľadieť s láskou aj keď nie som dokonalá.
Dokonalé sú chvíle keď som sama sebou, keď som prirodzená a cítim sa slobodne byť tým kým som. Túto dokonalosť som si zamilovala. Ešte sa len spoznávame ale tie chvíle keď som sebou, keď cítim tú žiaru, ktorá pramení z niečoho viac ako je vidieť očami tú chcem vidieť na každej fotke, ktorú si budem po čase prezerať. Vždy sa nájde niečo čo by mohlo byť lepšie, krajšie, dlhšie, tenšie, belšie.
Verte mi, že aj tie najkrajšie ženy pochybujú možno viac ako si myslíte. Najväčším rivalom sme si my samy. Nabudúce sa preto opýtajte tej ženy na fotke alebo v zrkadle ako sa má, ako sa cíti, čo by potrebovala v tejto chvíli, buďte k nej láskavá a milujúca, neposudzujte ju prísnym merítkom štandardov, ktoré nie je možné naplniť. Ona sa Vám odvďačí tým, že postupne zažiari. Nič nie je silnejšie a opojnejšie ako vnútorný pocit mieru s tým kto som a aký som v danej chvíli. Neznamená to, že už nikdy nebudem mať o 10kg menej alebo o ďalších 10 viac, znamená to, že ma moje kilá neurčujú. Neurčujú ma v mojom vlastnom prijatí. Milované ženy, poláskajte sa, objímte svoje telo a ak ho chcete zmeniť nepoužívajte bič a tvrdosť, robte to s láskou, nehou a starostlivosťou. Tvarujte ho ako vzácny materiál, s úctou, rešpektom, očakávaním. A ak vám niekto bude tvrdiť čokoľvek iné a bude sa k vám správať hrubo a neúctivo, vedzte, že je to optika, ktorou nazerá na svet a to aj na ten svoj vnútorný. Tento kritik kričí aj v jeho vlastnej hlave.
Hlava hore, vypnúť hruď, nádych, výdych, nech sa svet deje.
S láskou
Lenka