3 silné otázky, ktoré otvárajú cestu zmene

Sošku 3 opic mám veľmi rada. Jej symbolika je krásna a rada si ňou pripomínam, čo svojími gestami  ukazujú:  " nevidím zlo, nehovorím zlo, nepočujem zlo " . Nedávno keď som nad ňou opäť rozjímala, inšpirovala ma k zamysleniu kedy sa ako tieto opice chováme nie však v tom cnostnom zmysle. 3 silné otázky, ktoré ak si zodpovieš úprimne majú silu otvoriť cestu transformácie, uvedomenia a zmeny.

Mnoho utrpenia v živote si spôsobujeme sami tým, že na veci, situácie a ľudí okolo nás nepozeráme s otvorenými očami bez strachu z toho čo uvidíme. Naše obavy z toho, že to čo bude pred naším zrakom nie je to čo chceme nás núti odvracať sa, žmúriť, dokonca dať si tzv. klapky na oči. Dokonca ak je pravda úplne zjavná a priama sme ochotní ohýbať ju tak aby nám sedela. Používame frázy: ,,Mne to vyhovuje ako to je.'' ,,Ty tomu nerozumieš ako to máme.'' ,,On je vo vnútri iný.''

Nemajme si to za zlé. Naša myseľ robí čo môže aby nás chránila pred utrpením. Mnoho situácií ani nie je možné riešiť jedným šmahom. Vyžadujú čas a postupné kroky. Je tu ale potrebný prvý krok. Pomenovať veci pravdivo. Bez súdu, tak ako sú. Až potom môžeme hľadať cestu zmeny.

Preto ti dnes kladiem otázku: ČO NECHCEŠ VIDIEŤ LEBO SA BOJÍŠ TOHO ČO UVIDÍŠ?

Raz mi jeden známy povedal, že ľuďom stačí načúvať a oni ti všetko povedia sami. Až rokmi som pochopila akú pravdu mal. Skutočne počúvať je veľký dar a napriek tomu je pre nás ťažké to robiť. Rozprávame sa ale nerozumieme si. Hádame sa, kričíme, píšeme si a predsa nie vždy príde pochopenie. Nechceme napr. počuť pravdu o človeku, s ktorým žijeme aj keď nám ju sám hovorí. Nechceme porozumieť bolesti druhého lebo nám vyhovuje tak ako to pre nás je. Spochybníme aj terapeuta ak nám nevyhovuje čo hovorí.

Nesmieš zabudnúť aj na vnútorný hlas, ktorý k tebe prehovára. Volá o pozornosť, hovorí, že potrebuješ oddych, že nie si šťastná v korporáte či napríklad, že sa túžiš usadiť. Ty silou vôle zotrvávaš, zatláčaš ten hlas, to volanie a pravdu. Presvedčíš sa, potlačíš, oklameš len aby si sa nemusel konfrontovať s vlastnou pravdou.

A tak ti kladiem druhú otázku: AKÚ PRAVDU O SEBE, SVOJOM ŽIVOTE NECHCEŠ POČUŤ?

Ak sa ťa teraz opýtam či si vždy vo svojej autentickosti, aká bude odpoveď? Stojíš pri sebe aj keď je to ťažké? Vyslovíš pravdu o tom ako veci cítiš a vnímaš alebo taktne a korektne povieš niečo čo sa viac menej hodí. Manipuluješ slovami do prípustnej formy alebo odvážne a priamo vyslovíš čo potrebuješ a ako sa cítiš?

Moja tretia otázka znie: ČO SA BOJÍŠ POVEDAŤ NAHLAS?